NGA MEA O NGA PARIHA.
MONI O TE OHAOHA.
TAPTEA o pū KAHA.
From. Nga monioteneitau £2 2 6 226
Riro atu. Kawe Rongo-pai.. £0 2 O Ngamahi .. "OE NI, I TA Te E 0.0.6
PARIHA o ĪORERBE. Tiro mai. V. RIKO aha. Ngamomoioiau.. £6 II 9 Kāwoßen o OF I a .0 Toenga .. —..... P8 11 UO, 22 o PARIHA o RAUKOKORE. i Riro mai. Riro atu. Ngā moni ote tau... El, Io I. KEE mau . ...S. TOONA i i TU a .. lIN WI PARIHA o RANGITUKIA. . WVāare-āarakia o Pipi raua, ko. Heni. I Riro mai. Riro Atu. Ngamontetau.. I A 00. Neā mahi .. o RO TO A Ta " RR 8 0 TE I I £1 e 0 PARIHA O TE Hono. I Whare-karakia o Paora. : Riro mai. Riro atu. Nga monioteneitau £l. 8 9. Kawe Rongo-pai.. £1 0 O Toe RN WI . e OI E NU E PARIHA o TUPAROA. U, ri.) Whare-karakia o Mahia. Riro mai. Riro atu. 'BPoenga o tera iau... KO 4 Ō Rama. mo KO a Nga momioteneitau 015 01 Toenga .. IO ONE 8 890 UO. E OO I U ri.) Whare-karakia o Anaru. I Tamo amaa. Riro atu. Ngamonioteneitau £5 17 OI Kawe Rongo-pai.. £2 8 O Tomo. Tī 30 1A E, OAAI 2232 0 I ra a a
TARIHA o WHAREPONGA. I Whare-karakia o Aperahama, Riro mai. Riro atu. Nga monioteneitau £2:15 291 Kawe Rongo-pai... £Oll 2 Nga mahi .. 2. TA Te I 2 2 I PARIHA o TOKOMARU. (i.) Wāarekawakia o Hemi, Apotoro. Riro mai. Tiro atu. Ngamonioteneitau £8 0 0; Ngamahi.. mW 82, MO .0 : Poa e. TŪ .O UI 0 Ū bo. 0 0 I I (ua) Cgaa. Riro mai. Riro atu. Ngamonioteneitau £9 10 0. Toenga .. -..259S 10. 0 PARIHA o WHANGARA. (2.1) Uaapa. Riro mai. TEO abu. Toenga oteratau., £ll 8 4) Kawe Rongo-pai.. £ll7 6 Nga momioteneitaui 719 8 Ngamahi.. e... 1G I Toenga... . TU I Ū I 01. £l9 8 0 (2.) Whai e-kaiahia, o Patoroinas. Riro mai. I Riro atu. Mm NT Hi 11 1 0 Mai mahi.. E 0 Hi RE DO cmeltmlyW I I Ō. Home. Wa a e TO Ua ō e e (äi.) Whare-karakia o I'e fokotoru. Riro mai. Riro atu. Toengaoteratau.. £lO 14. 2 I Nga mahi .. 2 ELI lU Ngamoniotenetau 5ō 6 381 Toenga .. WM II 011 p16..0.:5 I EI 60 a
PAÄRIHA o TURANGA. I Whawe-kavakia o Meri Wahina. Riro mai. I Riro atu. Toengaoteratau.. £lO. 1 6 Kawe Rongo-pai.. £0 16 9 Ngamonioteneitau 48 2 I Hohipera .. HE TS Nga Mahi... LI Te TU Toenga .. 1 E PE £144.9 8 £l4 9 8
ä 8 Ē 5 88 O) eĒ Pariha. e 'E 8 3 3 8 95 b o o ē TE I RE Ei 8 Ē a ē 8 2 "WM Ni : 2. Ee RINI ā I o 0 1 2 I 20 Torere TI I 0 Ū 1 1 24 TeKawakawa ;. 9 0 2 0 0 0 Rangitukia .. 8 0 1 I 1 3 To HOW i, o 0 1 1 2 15 MU aroa u. TI 1 2 I. A 0 Whareponga 8 2 3 I 0 0 0 Tokomari ., 26 1 9 1 1 34 Whangara .. 12 2 3 2 3 Te Ma ma .. I 14 0 I 3 1 2 ō
Permanent link to this item
https://paperspast.natlib.govt.nz/periodicals/MATPW18861208.2.4
Bibliographic details
Mahi a te hui o te Hahi Maori o te Takiwa o Turanga i te Pihopatanga o Waiapu, 8 December 1886, Page 8
Word Count
550NGA MEA O NGA PARIHA. Mahi a te hui o te Hahi Maori o te Takiwa o Turanga i te Pihopatanga o Waiapu, 8 December 1886, Page 8
Using This Item
Tūnga manatārua: Kua pau te manatārua (i Aotearoa). Ka pā ko ētahi atu tikanga.
Te whakamahi anō: E whakaae ana Te Puna Matauranga o Aotearoa The National Library of New Zealand he mauri tō ēnei momo taonga, he wairua ora tōna e honoa ai te taonga kikokiko ki te iwi nāna taua taonga i tārei i te tuatahi. He kaipupuri noa mātou i ēnei taonga, ā, ko te inoia kia tika tō pupuri me tō kawe i te taonga nei, kia hāngai katoa hoki tō whakamahinga anō i ngā matū o roto ki ngā mātāpono e kīa nei Principles for the Care and Preservation of Māori Materials – Te Mauri o te Mātauranga : Purihia, Tiakina! (i whakahoutia i te tau 2018) – e wātea mai ana i te pae tukutuku o Te Puna Mātauranga o Aotearoa National Library of New Zealand.
Out of Copyright (New Zealand). Other considerations apply.
The National Library of New Zealand Te Puna Mātauranga o Aotearoa acknowledges that taonga (treasures) such as this have mauri, a living spirit, that connects a physical object to the kinship group involved in its creation. As kaipupuri (holders) of this taonga, we ask that you treat it with respect and ensure that any reuse of the material is in line with the Library’s Principles for the Care and Preservation of Māori Materials – Te Mauri o te Mātauranga : Purihia, Tiakina! (revised 2018) – available on the National Library of New Zealand’s website.